ked citam tvoje clanky, neviem, ci sa mam smiat alebo plakat, nieco napisat alebo uz nikdy nepisat, lebo to nikdy nebude take ako tvoje. Fakt, klobuk dole, nadherna oslava na detstvo, je tam vsetko, co ma byt, nic nechyba, dokonale si to viem predstavit, a to som ani nikdy nebola maly chlapec:)))) SKVELE
som teraz nasiel tie spravne slova. Naozaj vrucne, teple, radostne a nevinne. Dakujem za tuto nadhernu fonomontaz mojho najkrajsieho a pritom navzdy preziteho casu...
je asi zbytocne :) to urcite vies, tak len podakovanie za krasne mapovanie mojich vlastnych spomienok, ani ja uz nikdy nenajdem jedno miesto s pokladom, mapu sme si s kamaratkou nikdy nenakreslili, no dodnes viem, co sme tam do tej drevenej krabicky postlkanej z dosticiek zo strykovej drevarne vlozili, no a namiesto zelenych orechov som vo vreckach nosila vlhke leskle gastany a farebne pierka... :)))
očeň krasivaja skazka.... spasiba boľše.... Ty znaješ, što ja ľubľu Tibja.... bravurne spracovane spomienky, kazdy si moze ukrojit kusok a este stale Ti ostane vacsina koláča.... dufam ze raz napises nieco aj z obdobia výšky.... pis co najviac, citim ze teraz su Ti hviezdy a muzy naklonene.... doktorre
paráda moski, pripomenul som si časy ktoré som strávil vo svojej izbe na zemi hraním sa na všeličo a tiež dobrodružstvá s kamarátmi, ktoré boli ohraničené najbližším rohom... +K